BMW M1. Najrýchlejší cestný superšportiak sedemdesiatok vyrobený v Nemecku
Na počiatku sedemdesiatych rokov bolo BMW na samom vrchole. Úspešne bolo dostavané a otvorené známe ústredie v tvare štyroch valcov v Mníchove.
Na začiatku tohoistého desaťročia predstavila mníchovská značka koncept superšportového vozidla BMW Turbo. V roku 1972 bola založená športová odnož bavorskej automobilky, spoločnosť BMW Motorsport GmbH, ktorá mimochodom v minulom roku oslávila päťdesiat rokov svojho viac ako úspešného pôsobenia. Darilo sa nielen obchodne, ale i na závodných tratiach s modelmi BMW 3.0 CLS. To ale stále nejako nestačilo, možno i preto, že na testovacích dráhach prekonával jeden rekord za druhým koncept konkurenčného Mercedes-Benz C111 s motorom Wankel. Rozhodnuté tak bolo o spustení projektu závodného vozidla s motorom uprostred, ktorý by značke ďalej pomáhal zvyšovať imidž a zbieral vavríny na súťažiach. Tak prišlo na svet BMW M1, prvý superšportiak z dielní BMW Motorsport.
Pôvodne pripravovaný špeciál vznikal pre závody skupiny 5, kedy podľa vtedajších pravidiel FIA muselo vzniknúť i 400 produkčných vozidiel. Človek mieni, ale život mení. Vďaka radikálnym zmenám v závodných pravidlách a oneskoreniu nábehu sériovej výroby došlo k úplnej zmene plánu. Jochenu Neerpaschovi, vtedajšiemu výkonnému riaditeľovi Motorsport GmbH, sa podarilo spojiť svoje sily s Berniem Ecclestonom a Maxom Mosleym, aby vytvorili sériu ProCar, ktorá bola v rokoch 1979 a 1980 súčasťou sprievodného programu závodov Formuly 1. Nasadzovaných bolo 20 vozidiel. Pätnásť jazdilo v súkromných tímoch a pät pripravovala automobilka pre samotných pilotov Formuly 1. Do kokpitu týchto piatich potom vždy sadlo päť v kvalifikácii najúspešnejších pilotov kráľovny motoršportu. Je slušné uviesť, že prvý ročník vyhral Niky Louda a druhý potom Nelson Piquet.
Vráťme sa ale k počiatku superšportového BMW M1, s ktorého vývojom bolo začaté v roku 1975 a ktorý verejnosť zbadala po prvýkrát na autosalóne v Paríži na jeseň roku 1978. O návrh dizajnu sa postaral Giorgetto Giugiaro a Italdesign, kedy pri svojom návrhu vychádzali z konceptu skoršieho BMW Turbo. Na vývoji spolupracovalo BMW s Lamborghini, ktoré malo následne zaistiť i výrobu. Výroba ale nakoniec bola realizovaná, z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie Lamborghini, u iných talianskych partnerov. Spoločnosť Marchese stavala rám, laminátové panely produkovala firma TIR a obidve sa kompletovali v Italdesigne, ktorý taktiež inštaloval interiér. Následne karoséria putovala do stuttgartského Bauru, kde bol zabudovaný motor, pohonné ústrojenstvo a podvozok. Vo finále boli vozidlá prepravené do Mníchova priamo do BMW Motoršport, kde bolo všetko kontrolované a doladené. Trochu logistický oriešok, čo poviete? Ale fungovalo to.
Sériové vozidlá boli osadené rádovým šesťvalcom M88 s objemom 3,5 litra, umiestneným uprostred a poháňajúcim zadné kolesá. Išlo o prvé sériové BMW s motorom uprostred, druhým sa paradoxne až po veľmi dlhej dobe stalo hybridné BMW i8 Coupé. Motor disponoval výkonom 277 koní pri 6 500 otáčkach a točivým momentom 330 Nm pri 5 000 otáčok/min. Z nuly na sto zrýchľoval za 5,4 sekundy a dosahoval maximálnu rýchlosť nad 260 km/hod. Niektorí fanúšikovia by v superšportiaku radšej videli osemvalce alebo dokonca dvanásťvalce, ale doboví novinári pri testoch vozidla na radový šesťvalec nešetrili chválou. Považovali ho za jeden z najvydarenejších superšportiakov svojej doby. Chválili ho pre skvelú charakteristiku motoru a jeho ovládateľnosť. Pri nižších rýchlostiach vyzdvihovali dokonca jeho komfort a príjemné riadenie, čo pri sedemdesiatkových superšportiakoch nebývalo rozhodne pravidlom. V rokoch 1978 až 1981 vzniklo len 456 vozidiel, a preto im musíme veriť. I napriek cene 100 000 západonemeckých mariek presahoval dopyt po ňom ponuku. Vo videu na YouTube kanáli Autokult CZ testuje tento skvost, zapožičaný priamo z mníchovského múzea, známy český motoristický novinár Jakub Rejlek, ktorý tvrdenie dobových novinárov potvrdzuje a rovnako tu vyzdvihuje motor, disponujúci točivým momentom už od nízkych otáčok, skvelú ovládateľnosť a komfort podvozku. Upozorňuje i na výkonné brzdy, čo pri dobových superšportiakoch nebývalo až tak zvykom. V interiéri ukazuje na nezvyčajne veľký prístrojový štít a menšie sedačky, pri ktorých ale pochvaľuje veľmi dobré sedenie. Pripomína na vtedajšiu dobu nie tak častú výbavu, ako sú elektricky ovládané okná a vonkajšie spätné zrkadlá.
BMW M1 je jedným z kultových vozidiel z dôb, ktoré ešte priali automobilovým inžinierom a nadšeným vodičom. Stretnúť sa s exemplárom na predaj je vzácne. Pokiaľ sa vám to napriek tomu podarí, počítajte, že ani čiastka pol milióna eur vám nemusí stačiť.
Text: mycars4fun.com
Foto: BMW a archív